Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Jaroslav Stranavsky - MUSIC-MASTER

Ján Cikker 100 rokov

Storočnica Jána Cikkera - nové CD zo zborovej tvorby Jána Cikkera

VIDEO YouTube http://www.youtube.com/watch?v=18Jyg3VmwYU&feature=channel_video_title

  

Zborová tvorba Jána Cikkera
Mari
anna Bárdiová

Publikované In: PAZÚRIK, Milan, zost. Cantus choralis slovaca. Zborník zo sympózia. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 1996, s. 81-86.

Ľudský hlas, možnosti jeho uplatnenia v hudobnom prejave, spev a piesne, osobitne slovenské ľudové, pútali pozornosť Jána Cikkera po celý život. Najvýrečnejším dokladom to-ho je jeho deväť dokončených opier, kantátová, piesňová i zborová tvorba. V tomto príspevku sa nebudem samostatne zaoberať opernými zbormi, pretože tie sa musia posudzovať ako neoddeliteľná súčasť operných diel, ani kantátami a oratóriom Óda na radosť. Zameriam sa len na niekoľko poznámok k skladbám, ktoré Ján Cikker vytvoril pre spevácke zbory á capella, so sprievodom, prípadne so sólistom a na ich niektoré súvislosti s ostatnou tvorbou. Pretože v doteraz publikovaných zoznamoch zborovej tvorby Jána Cikkera som zistila rôzne nepresnosti 1/ , prílohou tohto príspevku je aj jej nový zoznam s 18 položkami, ktorý si však tiež nená-rokuje na úplnú presnosť a dokonalosť.

Už povrchný pohľad na tento zoznam nás presvedčí o tom, že tento výnimočný skladateľ vlastneneskomponoval ani jeden umelý zbor. Všetky jeho zborové skladby sú úpravami ľudových piesní. Je zaujímavé, že okrem známej Gruberovej vianočnej piesne Tichá noc, svätá noc ide len o úpravy slovenských a ukrajinských piesní.

Slovenská ľudová pieseň ako inšpiratívny fenomén bola a je východiskom tvorby temer všetkých slovenských skladateľov od 19. storočia. K jej osobitému pretaveniu v symbióze s podnetmi moderných európskych kompozičných techník došlo práve v dielach generácie slovenskej hudobnej moderny, ku ktorej patrí aj Ján Cikker. Špecifické modálno - tonálne kompozičné myslenie s využitím typických intervalových, melodicko - harmonických i rytmických štruktúr, ktorých podkladom bola pre týchto skladateľov práve slovenská ľudová hudba, evokuje u poslucháča ich diel temer sústavnú prítomnosť "slovenskosti". Okrem tejto substanciálnej podoby slovenského folklórneho základu nachádzame v ich tvorbe aj priame využitie či citácie ľudových melódií. U Jána Cikkera sú to napríklad Klavírne variácie na slovenskú ľudovú pieseň (Tečie voda, tečie) z roku 1973, Variácie na slovenskú ľudovú pieseň (To moje srdiečko) pre veľký orchester z roku 1970, úpravy ľudových piesní pre speváčku Darinu Laščiakovú a mnohé tanečné kompozície pre umelecké súbory, najmä pre SĽUK a Lúčnicu. Citácie piesní použil aj vo svojich operách: napríklad v opere Juro Jánošík to boli piesne Hej, keď ma šikovali, z ktorej neskôr vznikol samostatný zbor a pieseň Pijú, chlapci, pijú, v opere Mister Scrooge citoval anglickú ľudovú koledu Svätý Václav, dobrý kráľ a na konci 1. obrazu opery Vzkriesenie zaznieva spoza scény ukrajinská ľudová pieseň (Túžba moja letí jak večerný vánok) .2/ Túto pieseň pripomína aj zbor trestancov v 6. obraze začínajúci tenorovým sólom Priletíš holúbok ponad hory k nám / rád by som priletel, rád by som hrkútal, jastrab ma uchvátil, nemôžem, umieram /. Pri počúvaní slov v zboroch záverečného obrazu tejto opery, kde tí, čo sú v bezvýchodiskovej situácii, spievajú o túžbach po láske, voľnosti, vzlietnutí na krídlach ako orol či holúbok, keď navyše sú tieto slová umocnené pôsobivou hudbou s názvukmi širokej ruskej či ukrajinskej harmónie, nevyhnutne nám prichádza na um analógia nielen s Cikkerovými humanistickými životnými postojmi, nielen s jeho známym súcitom s biednymi a trpiacimi ľuďmi, ale aj priam s biografickou podstatou tohto jeho vrodeného odporu proti vojne, násiliu, útlaku a zabíjaniu. Pripomeňme si, že jeho otec padol v 1. svetovej vojne pri ukrajinskej dedinke Lipowiec, keď mal Ján Cikker štyri roky. Na vlastnom osude precítil príbeh všetkých vojnových sirôt a vdov, i keď sa jeho matka celý život úzkostlivo snažila o to, aby ho to čo najmenej zasahovalo. O 26 rokov neskôr sa sám ako vojak dostal na Ukrajinu i do Lipowca, kde podobne, ako jeho otec, snívajúci tam večný sen pod neoznačenou mohylou, prežíval vojnové hrôzy. K Ukrajine a jej obyvateľom mal Cikker po celý život blízky, až symbolický vzťah.3/ Azda v tom je aj podstata toho, že okrem zborových úprav slovenských ľudových piesní rád siahal práve po piesňach ukrajinských. Spomínaná citácia v opere Vzkriesenie a jej súvislosti so záverečnými zborovými scénami (utrpenie v hraničnej, bezvýchodiskovej situácii, smrť, zalietanie myšlienok domov, k milej, nádej na oslobodenie duše a vzkriesenie v zmysle kresťanskej viery) tieto indície umožňujú. Tým aj rozuzlenie príbehu Kaťuše a záverečné scény opery nadobúdajú ďalšiu významovú dimenziu. Som presvedčená, že skladateľ sa tu vcítil nielen do rozpoloženia Kaťuše, ale myslel pri tom aj na svojho otca.

O tom, že Ján Cikker si citlivo vyberal ľudové piesne pre zborové úpravy a záležalo mu aj na ich obsahu, vypovedajú najmä piesne samotné. Každá z nich je samostatným príbehom, tematicky zväčša orientovaným na prírodné motívy a na rozličné podoby lásky, často tragickej. Zborové skladby s osobitnou tematikou sú Vianočné koledy, ktoré Ján Cikker napísal na podnet Dr. Jozefa Šamku pre Akademické spevácke združenie podľa starších zápisov ľudových kolied 4/, ako aj Dva partizánske zbory z roku 1984, v ktorých sa po niekoľkých orchestrálnych a symfonických dielach vrátil k téme Slovenského národného povstania. Okrem niektorých rytmických mužských zborov s vojenskou tematikou majú všetky ostatné pomalé tempo, clivú, ťahavú melódiu a nostalgický, expresívny charakter a výraz. Zdá sa, že zborové skladby neboli pre Jána Cikkera len aktívnym oddychom medzi tvorbou veľkých operných a orchestrálnych diel, ale svojím slovesným obsahom, faktúrou a inými možnosťami boli predovšetkým veľmi vhodným spôsobom jeho intímnej osobnej výpovede. Pri takýchto príležitostiach často siahal k menšiemu obsadeniu (napr. Spomienky, op.25 pre 5 fúkacích nástrojov a sláčikový orchester). Michal Palovčík vo svojej monografii o Jánovi Cikkerovi poukazuje na viacerých miestach na to, ako skladateľ okamžite reagoval na niektoré udalosti, ktoré sa ho hlboko dotkli. Napokon, skladateľ neraz aj mne o tom rozprával. 5/ Dokladom toho je jeho tvorba v období druhej svetovej vojny (kantáta Cantus filiorum, cyklus piesní O mamičke, cyklus symfonických básní O živote - Boj, Ráno, Leto; Pochod povstalcov ) alebo Dramatická fantázia, ktorou reagoval na revolučné udalosti v Maďarsku v roku 1956. Ani okupácia Československa v roku 1968 ho nemohla nechať chladným. Odozvu našla vo Variáciách na slovenskú ľudovú pieseň pre veľký orchester, ktorých témou sa stala clivá pieseň To moje srdiečko / veď je rozžialenô / ako to želiezko v ohni rozpálenô / Ešte to želiezko kováčik rozkuje / to moje srdiečko nik nepoľutuje / To moje srdiečko len na nitke visí / pre reči darobné roztrhnúť sa / umrieť / musí /. Túto pieseň neskôr Ján Cikker upravil aj pre miešaný zbor v pôsobivom spracovaní. K spomínanej udalosti sa však viaže aj zborový triptych z roku 1968 pod názvom Tri zbory. Piesne Povedzte mojej materi, Smutné časy nastávajú a Hej, horou, horou a spôsob ich hudobného spracovania o tom jednoznačne vypovedajú. Triptych je z obsahového hľadiska jedným príbehom - príbehom mládenca, ktorý sa lúči s materou, pretože tuší, čo ho čaká  vojna, rukovanie, únavné vojenské pochody a boj. Druhý zbor končí výčitkou matke, načo ho vychovala, keď ho dala do vojny, podporenou sugestívnym tenorovým zaplakaním - Ach, mamička, mamka moja ! v pianissime. Tretí zbor potvrdzuje a uzatvára nezvratnosť osudu mládenca, ktorý sa nemôže vrátiť domov, pretože leží pod strmou horou zabitý. V tomto tematickom, obsahovom a programovom oblúku nemožno nevidieť silné autobiografické zážitky autora, ktorý bol vojakom, účastníkom Povstania a zároveň jediným synom. Najmä cit utrpenia a strachu matky o syna, ako aj obáv syna o trápenie matky dokázal Cikker vo svojej piesňovej a zborovej tvorbe rozospievať obvzlášť podmanivo a účinne.
Túto úzku spätosť autora s obsahom dokumentuje aj skutočnosť, že keď ho ako nositeľa Herderovej ceny spolu s ďalšími ocenenými z celého sveta pozvali na dvojtýždňový pobyt do Lünebürger Heide / 1969 / neďaleko Hamburgu a mal si tam vybrať tému prednášky zo svojho odboru na prezentáciu, Ján Cikker hovoril o slovenskej ľudovej piesni z ľudského i umeleckého hľadiska. 6/
Hudobná stránka zborových úprav Jána Cikkera, melodický, harmonický, akordický a rytmický materiál, farebnosť, dynamika a iné zložky korešpondujú s hudobnými vyjadrovacími a výrazovými prostriedkami jeho veľkých foriem. Tak, ako v nich, aj tu ich podriaďuje predovšetkým obsahu. A tak v medzi zbormi nachádzame jednoduchšie harmonizované skladby alebo ich časti, cez harmonicky a akordicky bohatšie riešenia až po obdivuhodné viacvrstvové pásma. Uplatňuje pri tom delenie všetkých hlasov na dva až tri ďalšie. Na báze modálnej tonality s využitím akordov vyššej terciovej stavby dospieva miestami k bitonalite. Napríklad v miešanom zbore Vlha, vlha, pekný vták tieto vertikálne štruktúry spôsobujú výskyt súčasne znejúcich sekundových intervalov v susedných hlasoch. Cikker tým dosahuje zvláštnu farebnosť a expresívnosť výrazu, zvuková nezvyklosť však napríklad znemožňuje menej vyspelým amatérskym telesám interpretovať toto krásne, ale náročné zborové dielo. 7/ Obsah a zmysel textov skladateľ mnohokrát umocňuje formou odpovede alebo dovetku prostredníctvom ich striedania v hlasoch, ktoré často znejú v unisone, ako aj ich sólovým doznievaním na konci skladieb alebo častí / strof /. Preto sa tu vyskytujú aj polyfonicky spracované úseky s technikou kontrapunktu. Pomerne statickú formu upravovaných strofických piesní obohacuje Ján Cikker tým, že jednotlivé strofy, hlavne na významovo dôležitých a akcentovaných miestach, podkladá vždy inou harmóniou, zvyčajne od jednoduchšej k bohatšej a komplikovanejšej a pri uplatnení viaczvukov (niekde osem- až deväťzvukov) melódiu chromatizuje (Za horami, za dolami, Trebišov to valal a i.). V zborových skladbách s vojenskou tematikou pre mužský zbor osobitne vyniká autorova práca s rytmom (Smutné časy nastávajú a zbor Keď na vojnu pôjdeme). V zbore Smutné časy nastávajú sa mu podarilo na základe rytmu vytvoriť účinný viacpásmový významový, až scénicky pôsobiaci celok. Podkladovú vrstvu tvoria rytmizované citoslovcia " tram, tram ", ktoré evokujú pochodujúcich vojakov. V protiklade s nimi je druhá vrstva, ktorou sú augmentované hodnoty až zádrže niektorých slov. V tretej vrstve prebieha melodická línia pochodovej piesne Na trenčianskom moste, miestami v jednohlase, niekde v dvoj- a trojhlase, pri gradácii so zapojením všetkých hlasov. Po dynamickom vrchole sa skladateľ vracia k východiskovej viacpásmovej faktúre, ktorá po doznení plynule prechádza do ďalšej, pomalej, clivej časti kompozície. Striedaním rytmicky a tempovo kontrastných plôch za súčinnosti melodicko - harmonickej zložky tu skladateľ dosiahol mimoriadny emocionálny účinok.
Z hľadiska obsadenia je Cikkerova zborová tvorba zameraná najmä na miešaný a mužský zbor. Súvisí to nielen s tvorivými zámermi skladateľa, ale aj s interpretačným zázemím a jeho požiadavkami. Viaceré kompozície boli určené konkrétnym speváckym zborom - okrem spomínaného Akademického speváckeho zboru to bol Spevácky zbor slovenských učiteľov (Dve ukrajinské piesne, 1957), ktorý Cikker začiatkom 40. rokov aj dirigoval, ďalej to boli spevácke zbory folklórnych súborov SĽUK (Vyletel vták a Lúčne spevy a tance, 1950) a Lúčnica (To moje srdiečko, 1975). Oravské ľudové piesne upravil pod názvom Syn môj premilený pre alt, mužský zbor a orchester, pričom bol inšpirovaný speváckym umením Dariny Laščiakovej.
Úprava slovenskej ľudovej piesne Hej, tri rôčky som zbíjal je zaznamenaná v prácach M.Bárdiovej a M.Palovčíka ako úprava pre AVS Víta Nejedlého v Prahe pod názvom V spomienkach pre bas, mužs. zbor a orch. Dokladom o úprave tejto piesne pre zmiešaný zbor je xerokópia l. strany zborovej partitúry s Cikkerovým autografom, ktorá je súčasťou zbierky dokumentov Robotníckeho speváckeho zboru Mier vo Zvolene 8/ a list dirigenta tohto spevokolu Dr. Jána Halaja Jánovi Cikkerovi, v ktorom píše: " ...obraciam sa na Vás, aby som Vám tlmočil najúprimnejšiu vďaku celého kolektívu za krásnu upo¬mienku vo forme umeleckej úpravy piesne " Hej, tri rôčky som zbíjal ", ktorá vznikla na základe stretnutia na našom koncerte na Sliači dňa 30. júna 1965." 9/ Preto do nového zoznamu zborovej tvorby Jána Cikkera som túto skladbu zaradila ako miešaný zbor s rokom vzniku 1965.
Úpravu Pochodu povstalcov pre zmieš. zbor v zozname Cikkerovej zborovej tvorby uvádzajú Michal Palovčík i Tibor Sedlický. Pochod povstalcov pre zmiešaný zbor na slová Milana Ferku upravil v roku 1953 Zdenko Mikula z originálnej orchestrálnej partitúry. Preto navrhujem túto úpravu neuvádzať medzi zborovými skladbami Jána Cikkera, ale medzi úpravami Zdenka Mikulu. Napokon, tak to uvádza v zozname svojej tvorby aj Zdenko Mikula. 10/
Keď sme sa pri jednom z rozhovorov prof. Cikkera opýtali, od ktorého hudobníka dostal najväčšiu poklonu, odpovedal, že od Alexandra Moyzesa za zbor Trebišov to valal.11/ Aj to svedčí o vážnosti vzťahu Jána Cikkera k tejto časti vlastnej tvorby. Takýto vzťah k jeho pozoruhodným zborovým dielam by bol vhodný aj z našej strany, najmä v podobe jej kompletného vydania vo forme nototlačí i na zvukovom médiu. To sa nakoniec týka aj celého diela Jána Cikkera.

Poznámky
l. Bárdiová, Marianna , c.d. s. 17; Palovčík, Michal, c.d. s. 362; Sedlický, Tibor, c.d. s. 16.
2. Rozhovor s Jánom Cikkerom o citáciách v jeho dielach, magnetofónový záznam / mgz /, Sliač 17.6.1988, In: súkromný archív autorky referátu / SA AR /.
3. Potvrdzuje to aj Michal Palovčík, c.d., s.73.
4. Palovčík, Michal, c.d., s. 67.
5. mgz rozhovoru M.Bárdiovej s J.Cikkerom, Sliač 26.10.1977, In: zbierkový fond Literárneho a hudobného múzea v Ban¬ skej Bystrici, ev.č. 1117; mgz rozhovoru, Sliač, 23.5.1987, In: SA AR.
6. Bárdiová, Marianna : osobné zápisy z rozhovoru s J.Cik¬ kerom v Bratislave, Fialkové údolie 2, 14.11.1986, In: SA AR.
7. Táto poznámka vychádza z mojej autopsie v spevokole HRON Banskej Bystrici koncom 70. rokov, ktorý skladbu pomerne dlho študoval i z poznania interpretácie Cikkerových zborových diel amatérskymi speváckymi zbormi.
8. Halaj, Ján: c.d., č.dokumentu 169.
9. Tamtiež, č.dokumentu 170.
10. Fudra, Igor - Gallová, Dana: c.d.
11. mgz rozhovoru s Jánom Cikkerom, Sliač, 3.6.1988, In: SA AR. Potvrdzuje to aj Michal Palovčík, c.d. s. 319.

Literatúra
1. Bárdiová, Marianna : Ján Cikker, výberová personálna bibliografia, edícia Naši rodáci, Literárne a hudobné múzeum, Banská Bystrica 1976.
2. Burlas, Ladislav : Slovenská hudobná moderna, Obzor, Bratislava 1983.
3. Fudra, Igor - Gallová, Dana: Zdenko Mikula, výberová personálna bibliografia. Literárne a hudobné múzeum, Banská Bystrica 1996.
4. Hrušovský, Ivan : Pokus o myšlienkovú a estetickú podstatu Cikkerovej ranej tvorby.
In: Musicologica slovaca III, SAV, Bratislava 1972, s. 3 – 23.
5. Kresánek. Jozef : Nad dielom päťddesiatročného Jána Cikkera. In: Slovenská hudba, 7 - 8 /1961, s. 295 – 302.
6. Palovčík, Michal : Ján Cikker v spomienkach a tvorbe, Matúš, Prešov 1995.
7. Sedlický, Tibor : K dejinám zborového spevu na Slovensku. O jubilujúcich skladateľoch - dirigentoch - speváckych zboroch. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 1996.
8. Šamko, Jozef : Ján Cikker. SVKL, Bratislava 1955.

Zoznam zborovej tvorby Jána Cikkera
1. Medzi horami, zmieš. zbor / 1940 /, rkp.
2. Vianočné koledy, zmieš. zbor, dva hoboje, lesný roh a fagot / 1940 / - 1. Ach, Bože rozmilý, 2. Ninaj, ni¬ naj, Jezuliatko, 3. Dnešný deň sa veseľme, SHF 1991, revízia Ivan Valenta.
3. Vyletel vták, zmieš. zbor a orchester / pre SĽUK /, / 1950 /, rkp.
4. Lúčne spevy a tance, op.31, č.3, žens. zbor a orchester / pre SĽUK /, / 1950 /, rkp.
5. Vlha, vlha, pekný vták, zmieš. zbor / 1954 /, SHF 1974.
6. V spomienkach, úprava slovenskej ľudovej piesne Hej, tri rôčky som zbíjal pre sólový bas, mužs. zbor a orch. / pre AVS Víta Nejedlého Praha /, / 1955 /, rkp.
7. Úprava dvoch ukrajinských ľudových piesní pre mužs. zbor / ZSSU /, / 1957 / - l. Muzika na vesilli, 2. Reve ta stogne Dnipr širokij / Hučí a stene Dnepr široký /, rozmnož. SZSU.
8. Hej, tri rôčky som zbíjal, zmieš. zbor / 1965 /, rkp.
9. Tichá noc, svätá noc, úprava nemeckej vianočnej piesne pre komor. zbor / 1967 /, rkp.
10. Tri mužské zbory / 1968 / - 1. Povedzte mojej materi, 2. Smutné časy nastávajú, 3. Hej, horou, horou, OPUS 1974.
11. Tri zbory / 1970 / - 1. Vyletel sokol, zmieš. zbor, 2. Keď na vojnu pôjdeme, mužs. zbor, 3. Keď ma šikovali, zmieš. zbor, SHF 1971 a 1978.
12. Syn môj premilený, úprava oravských ľudových piesní pre alt, mužský zbor a orch. / pre Darinu Laščiakovú /, / 1973 /, rkp.
13. Kač, domu, kač, úprava zepmlínskej ľudovej piesne pre zmieš. zbor / 1975 /, rkp.
14. Tri slovenské ľudové piesne pre zmiešaný zbor / 1975 / -
1. Za horami, za dolami, 2. Ešte raz sa obzrieť mám, 3. Na kamenečku sedela, rkp.
15. Tri ukrajinské ľudové piesne, mužs. / zmieš. / zbor, / 1975 / - 1. Čerez ričenku, 2. Spivanočky moji, 3. Rozprjagajte, chlapci, koni, rozmnož. /?/, LHM K 5539.
16. To moje srdiečko, zmieš. zbor / pre Lúčnicu /, / 1975 /, venované manželke, rozmnož., LHM K 5397.
17. Dva partizánske zbory - 1. Čože my, mužs. zbor, 2. V horách duní, zmieš. zbor, SHF 1984. Zbor V horách duní in: Partizánske piesne pre miešaný zbor, SHF 1985.
18. Trebišov to valal, úprava zemplínskej ľudovej piesne pre zmieš. zbor, / 1982 /, SHF 1985, venované manželke.

 


 


451916

Úvodná stránka